Lodno

Hasičský zbor

galeria

Správa o činnosti DHZ Lodno v roku 2014 TU.

Dňa 14.12.2014 sa v kultúrnom dome v obci Lodno konalo inštruktážno -
metodické zamestnanie dobrovoľných hasičov dolných Kysúc.  Pozvanie na
zamestnanie prijali aj hostia: prednosta okresného úradu v Žiline Vladimír
Macášek, veliteľ okresnej jednotky HaZZ v Kysuckom Novom Meste kpt.Bc.Peter
Chupáň, starostka obce Nesluša - Ing. Zuzana Jancová, starosta obce
Snežnica-Milan Hlavatý, starosta obce Ochodnica - Radoslav Ďuroška,
starostka obce Dolný Vadičov Miroslava Ondreášová, starosta obce Lopušne
Pažite - Peter Harcek.  Okresný výbor DHZ Kysucké Nové Mesto na čele s
predsedom Ing. Jánom Martiškom. Všetkých privítala naša pani starostka
Alžbeta Suriaková.
Hasiči  prerokovali a zhodnotili splnené i trvajúce úlohy z roku 2014.
Plošné rozmiestnenie síl a prostriedkov v okrese KNM. Postup a spoluprácu
dobrovoľných a profesionálnych hasičov pri rôznych zásahoch. Vyhodnotili
okresnú súťaž "O Putovný pohár dolných Kysúc". Putovný pohár za najlepší DHZ
si odniesli hasiči z Rudinky. Domáci skončili na 4. mieste. Na záver sme sa
odfotili pred kostolom v Lodne tradične na spoločné foto.
Za prípravu chutného občerstvenia sa chcem v mene DHZ Lodno poďakovať
Vladimírovi Chylákovi s manželkou.

 

Zoznam členov DHZ v Lodne v roku 2014  - TU

 

Dobrovoľný hasičský zbor v Lodne vedie výbor zvolený členmi DHZ v zložení:

Lisko Ľuboš               - predseda
Kasaj Stanislav          - veliteľ
Suriak Miroslav          - tajomník, preventivár obce
Jedinák Jozef             - referent mládeže
Štefunda Ivan              - strojník
Húšťava Karol            - pokladník

Zoznam členov DHZ v Lodne nájdete   TU

Výročnú správu z činnosti DHZ v Lodne za rok 2012 nájdete   TU

Výsledky súťaže: 11. roční "Pohár starostky Obce Lodno", ktorá sa uskutočnila dňa 24.06.2012 v Lodne. Nájdete   TU

Fotografie z fotokroniky DHZ Lodno si môžete pozrieť   TU

 

Niečo z histórie DHZ v Lodne

Počas takmer 80.ročnej histórie požiarnej ochrany sa v obci udialo nemálo. Vystriedali sa tu už dve generácie hasičov. Začiatky boli veľmi ťažké. Zo začiatkov požiarnej ochrany v obci  žiaľ nemajú žiadnu dokumentáciu a vtedajšiu situáciu si vedia predstaviť len z ústneho podania. Členovia hasičského zboru po jeho založení, si sami zo svojich prostriedkov zakúpili hasičské uniformy a ručnú štvorkolesovú striekačku.

DHZ bol založený v roku 1926.

Medzi zakladajúcich členov patrili Štefan Poliak, Ján Hoffer, František Škor, Ján Trúchly.

Prvým veliteľom sa stal Štefan Poliak.Hasičov na schôdze zvolával František Škor  trúbkou, ktorej zvuk sa niesol celou dedinou. Zvon zo zvonice bil na poplach. Tento signál bol zrozumiteľný pre hasičov. Nechali svoju prácu a bežali k zbrojnici, kde na nich čakala ručná striekačka. Tú museli ručne, alebo konským povozom dopraviť k požiaru. Strojníci museli byť aspoň štyria, aby stroj fungoval. Vo výbave mali rebríky a háky, ktorými strhávali horiaci krov, aby plameň znížili. Ochotne hasičom pomáhali i obyvatelia obce.

V roku 1926 im bola dodaná ručná striekačka a v roku 1928 si postavili drevený hasičský sklad. V počiatkoch svojej činnosti mali dobrú spoluprácu s DHZ Kysucký Lieskovec, ktorá trvá dodnes.

V roku 1933 boli v obci zaznamenané tri požiare, ktoré zapríčinili škodu okolo 25 000 Kčs, škody boli z väčšej časti uhradené poistením.

Behom roku 1934 sa vyskytli v obci dva požiare, pri ktorých vyhoreli štyria gazdovia. Vznikla škoda 4000 Kčs, bola zväčšej miery hradená poistením.

Rok 1935- tento rok opäť boli v obci štyri požiare, pri ktorých vyhoreli piati gazdovia úplne vyhoreli a jednému zhoreli hospodárske staviská. Škoda, ktorá obnášala sumu okolo  50 000 Kčs, bola v väčšej miery hradena poistením. V ďaľšom roku 1936 bol jeden požiar. Úplne vyhorel roľník Ľudovít Kvašňovský. Okrem úplného zničenia domu a hospodárskych stavísk, s úplným zariadením uhorel aj jeden kôň, tri kravy a jedna ošípaná. Poistením bola uhradená škoda 80 000 Kčs.

Behom roku 1938 sa vyskytol iba jeden požiar, aj to zhorela len malá maštaľka stojaca osamote v bývalej osade Poliakovcov, ktorá ako jediná ostala po požiari v roku  1935.

Cez II. svetovú vojnu 20. októbra 1944 prišla jedna čata vojska a ubytovala sa v miestnej škôlke. Na začiatku obyvateľstvo malo z tohto vojska strach, ale keďže sa s ním vedelo dohovoriť, rýchlo sa s ním spriatelilo. Vojaci z obavy pred partizánmi  miestnu škôlku opevnili, nastavali bunkre a obohnali budovu šiancom. Toto opevnenie nebolo ale vôbec upotrebené a ukázalo sa úplne zbytočné. Vznikla z toho len škoda, a to tým, že na opevnenie bolo zbúrané miestne hasičské skladište a školský dvor bol celý rozkopaný.

V novembri 1949 sa vyskytol jeden požiar u Martina Štefundu.

Koncom päťdesiatych rokov vystriedala ručnú striekačku motorová PS – 8, ktorá bola uložená v prívese. Tento stroj už obslúžil len jeden hasič. V tom čase bolo badať aj väčší záujem o členstvo v DHZ, čím sa zvýšil aj počet členov. Súťaží sa zúčastňovali aj starší členovia, súťažilo sa bez vody. Trestné body sa dávali za chybné hlásenie, spojenia hadíc, kroky, upravenosť a pod.

V roku 1952 boli aktívnymi členmi V. Plánka, R. Roman, F. Škor, J. Hoffer, Š. Martinka, R. Trnovec, V. Suriak, J. Martikán, Ľ. Birčiak a iní.  

Členovia sa vo veľkej miere zapájali do rôznych aktivít: výstavby kultúrneho domu, obchodu, vodovodu, nocľahárne ČSAD. Finančné príjmy boli z tanečných zábav, brigád na Štátnom majetku Kysucký Lieskovec.

Rok 1965 je známy veľkou povodňou, ktorá postihla našu obec i okolité obce. V nedeľu 27. júna postihla našu obec prírodná katastrofa – povodeň, ktorá nemá obdoby v histórii obce. Následky boli obrovské: úplne zaplavené koryto rieky, úplne zničená štátna cesta, voda zobrala všetky drevené mosty a poškodila betónové, obytné domy v blízkosti potoka boli zničené a poškodené, voda odniesla stavebný materiál na stavbu kultúrneho domu i rodinných domčekov, bol zničený miestny rozhlas i elektrická sieť, veľké škody boli na lesnom hospodárstve. Občianke Veronike Matúšovej zobral príval vody celú drevenú stodolu aj s príslušenstvom, voda odnášala so sebou hrnce, plachty na seno, sliepky, detskú drevenú kolísku a všetko, čo občania nestihli skryť pred pohromou.

Rok 1972 – v odpoludňajších hodinách vypukol na povale Adama Staričku požiar. Tento zasiahol obytný dom a stodolu menovaného, ktorému zhorela strecha domu a drevená stodola, v ktorej mal uskladnenú slamu a seno. Vďaka rýchlemu zásahu miestnych požiarnikov a ostatných občanov sa podarilo požiar lokalizovať a zabránilo sa šíreniu ohňa na obydlia v tesnej blízkosti.

V roku 1973 bol ďalší požiar. Od blesku sa v podvečerných hodinách chytila stodola Rudolfa Pavlíka. Zhorela strecha a seno uskladnené na povale stodoly. Požiar sa však podarilo včas lokalizovať.

Najväčší rozmach dosiahla požiarna ochrana v rokoch 1972-1980. Stav v tomto období sa zvýšil o 50 členov a dosiahol 111, z toho bolo 22 žien, plus žiakov a dorast.

Žiacke požiarne družstvo založili v roku 1975, toto družstvo malo 11 členov, aktívne sa zúčastňovalo brannej hry Plameň. DHZ malo založené prvé ženské družstvo na Dolných Kysuciach. Zo začiatku chodili súťažiť v rámci okresu Čadca.

V roku 1976 sa konala oslava 50. výročia založenia DHZ. Požiarnici dostali novú mobilnú techniku. Bola to Š 1203 s požiarnou striekačkou PS – 12. Hneď si ju vylepšili, zhotovili k nej štartér a k uvedeniu do chodu stačil strojníkovi už len prst. Výhodu to malo hlavne pri požiaroch. Keď sa zmenili pravidlá v požiarnickom športe, tam sa ukázala pripravenosť techniky a mužstva. Pre družstvo to bola voda na mlyn, umiestňovali sa medzi lepšími.

Rok 1979 bol pre DHZ úspešný, pretože jednotlivé družstvá dosahovali na okresných súťažiach popredné umiestnenia. DHZ mal tri družstvá - mužov, ženy a žiakov, o dobré výsledky sa zaslúžilo hlavne družstvo žien.

V roku 1982 sa vyskytol lesný korunový požiar na Dolinkách, rozlohovo veľký, ktorý poškodil mladý porast z vypaľovania trávy.

Požiarnici v roku 1983 úspešne zasiahli pri likvidácii požiaru u Ervína Macáša, kde zhorela hospodárska časť – humno, nerozšíril sa na rodinný dom.

Členovia zboru, okrem pravidelných cvičení a prípravy na súťaže, venovali pozornosť i pomoc poľnohospodárstvu.

Počas žatvy mávali hasiči nočné hliadky, od 21 hodiny do 3 hodiny rannej. Vždy to bol jeden hasič a jeden občan a taktiež pri mlátení obilia.

Medzi katastrofy, ktoré postihli obec môžeme počítať požiar v roku 1991 u Antónie Škorovej. Horelo humno v blízkosti obytných domov v čase, keď bolo pekné počasie a málo vody, čím stúpol aj strach susedov na nižnom konci dediny. Požiarnikom a nie iba lodňanským, sa podarilo oheň zlikvidovať, takže sa nerozšíril do okolia.

Mimoriadnou udalosťou, či katastrofou, boli v roku 1996 požiare na Frankovskom zárubku, ktoré trvali 2 dni. Tu sa uplatnili mladí požiarnici, ktorí ukázali svoju šikovnosť a zručnosť  a tiež aj rýchlosť pri hasení ohňa.

V novembri, v čase zabíjačky, spôsobila požiar v kuchyni u Miroslava Kavčiaka na vyšnom konci obce plynová bomba, kde býval jeho syn Šimon so ženou. Zhorel im nový nábytok i zariadenie kuchyne. Pre novomanželov sa uskutočnila finančná zbierka od občanov obce.

Dňa 30. 06. 2001 si pripomenuli spoločne 75. výročie vzniku DHZ.

Oslava začala slávnostným pochodom obcou. Po príhovore starostky obce, Alžbety Suriakovej,  v prostredí prírody pri potoku Lodňanka bola otvorená požiarna súťaž, ktorej sa zúčastnilo 10 družstiev. Všetky družstvá dostali za snahu pekné vecné odmeny.