Med je sladká hmota prírodného charakteru, ktorú včely medonosné vytvárajú z nektáru alebo medovice, obohacujú ju výlučkami svojich žliaz, zahusťujú a uskladňujú v plástoch. Med podľa pôvodu vzniku delíme na nektárový a medovicový.
Med
Med je sladká hmota prírodného charakteru, ktorú včely medonosné vytvárajú z nektáru alebo medovice, obohacujú ju výlučkami svojich žliaz, zahusťujú a uskladňujú v plástoch. Med podľa pôvodu vzniku delíme na nektárový a medovicový. Nektár vylučovaný kvetmi rastlín je roztokom rôznych cukrov, určitého množstva bielkovín, minerálnych látok, kyselín, vitamínov, enzýmov, pigmentu aromatických látok. Z cukrov sú najviac zastúpené ovocný cukor /fruktóza/, hroznový cukor/glukóza/ a repný cukor /sacharóza/. Obsah vody v nektári sa pohybuje v rozpätí 30 -90%.
Medovica sa vyskytuje na listnatých a ihličnatých stromoch aj na listoch tráv. Med má prirodzenú vlastnosť kryštalizuje, čo je známkou jeho pravosti.
Propolis
Je to ochranný val včiel pred infekciou zvonka, ktorý pokrýva vnútorné steny v pláste.
Používa sa vo forme tinktúry alebo masti. Všeobecne platí- mokvavé vysušujeme tinktúrou a suché natierame masťou.
Materská kašička
Matka položí do bunky vajíčka, z ktorého sa má narodiť nová matka. To je prírodný jav. Umelým javom je produkcia materskej kašičky. Na to, aby sme vyprodukovali materskú kašičku, zoberieme najskôr od včiel matku, čiže včely osirotíme. Do úľa následne vložíme rámik, na ktorom je ľubovoľný počet umelo vložených buniek, do ktorých sa minipinzetkou veľmi prácne vkladajú živé dvojdňové larvy- tzv. prelarvovanie. Na lepšiu predstavu, ak chceme kilo kašičky, je potrebné vyplniť asi tisíc takýchto buniek. Osirotené včely vajíčka príjmu a bunky, v ktorých sú uložené, vystavujú- zakladajú ich kašičkou. Približne na šiesty až siedmy deň po vložení sú bunky zavičkované, zalepené – tzv. matečník. Vtedy je už v bunke larva, ktorá začne konzumovať kašičku. Preto keď včely začnú lepiť matečník, treba ho z úľa vybrať, inak by larva zjedla kašičku. Matečník sa vyberá špeciálnymi pomôckami pomocou vysávania. Z neho treba vybrať larvičku a potom samotnú kašičku.
Chov matiek
Podobným spôsobom, ako sa získava materská kašička, sa chovajú aj matky- jediný rozdiel je v tom, že bunky sa nevyberajú, ale larvička sa v nich nechá dožiť. Včelár si do bunky vyberie taký druh včely, aký chce. Aj na zber kašičky, aj na chov matiek je vhodný najmä máj, keď je u včiel najintenzívnejšie obdobie rozmnožovania. V júni sa už začína znáškové obdobie. Matka kladie desaťtisíce vajíčok, Aby mohla klásť, musí byť spárená. Včely jej potom pripravia bunky, pretože tie sa odlišujú podľa toho, či z larvy bude včela, trúd, alebo matka. Včely veľmi dobre vedia, koho je v úli treba. Podľa toho aj stavajú materské, včelie alebo trúdie bunky.
Topenie vosku
Keď sa vytápa vosk, nemožno plásty len tak hodiť do kotla. Najskôr treba vyrezať voštiny a namáčať ich v sudoch najmenej v troch dažďových vodách. Keď sa totiž včielka vyliahne, a tá púšťa farbu. Preto ak sa hodí do kotla len tak celý plást, s voskom sa vytopia aj nečistoty.
