Martin Roman

Svojmu rodisku zostal verný dodnes. Základnú školu navštevoval v Lodne. Už od detstva bolo jeho najväčšou záľubou maľovanie, ktoré bolo zároveň i jeho veľkým snom. Sen sa mu začal plniť. Absolvoval štúdium maliarstva a natieračstva, neskôr absolvoval diaľkové štúdium maľby u akademického maliara Zdenka Horeckého v Žiline. V maľbe sa zdokonaľoval. Vo svojich maľbách zobrazuje krásu starých kysuckých dreveníc, život našich starých, prastarých rodičov, ich prácu na poliach, krásu ľudových remesiel, zvykov a pod., čoho dôkazom sú jeho obrazy. Svoje obrazy vystavuje na rôznych podujatiach, výstavách /Oščadnica, Čadca, Ružomberok.../ a taktiež v obci Lodno. Zúčastnil sa na Kysuckej súťaži neprofesionálnych výtvarníkov Výtvarné spektrum, kde bol ocenený cenou v kategórií insitná tvorba a postúpil do krajského kola. Zdobia kaplnky, kostoly a kultúrne domy. Na požiadanie pripravuje a učí žiakov, ktorí sa chcú zdokonaľovať v maľovaní. Jeho druhým koníčkom je fotografovanie. V jeho fotografiách sú vyobrazení naši občania, tak ako v maľbách, už pred 40 rokov. Zachytávajú ich každodenný život, ich prácu, aktivity v obci, budovanie obce, ale i katastrofy, ako napríklad povodeň v roku 1965. Jeho zásluhou máme zobrazené posledné desaťročia dejín našej obce, čoho dôkazom sú i je spracované kroniky. Spracoval kroniku fotografií histórie hasičov, celý vývin futbalového klubu TJ LODNO– výstavbu futbalového ihriska , výstavbu kostola, kroniku historických fotografií života našich občanov a taktiež v písomnej forme a v maľovaní kroniku kultúrnych podujatí. Martin Roman je stále plný elánu, ešte má veľa plánu do života, napriek tomu, že má už 67 rokov. Na požiadanie je ochotný byť nápomocný či už obecnému úradu alebo spoluobčanom, ale i okolitým obciam. Za jeho ochotu sme mu veľmi vďační.

Lúčenie je vždy bolestné, ale obzvlášť bolí, keď je to rozlúčenie navždy, ak musím povedať posledné zbohom človeku, ktorý mi bol veľa rokov blízkym ako kamarát, kronikár, maliar, hasič, futbalista, fotograf. Ako človek, ktorý vždy bol ochotný pomôcť na úkor svojho čašu, svojej rodiny. Je nad moje sily vyjadriť žiaľ a smútok, ktorý dnes prechovávajú v srdciach jeho najbližší. Ťažko sa lúči a uzatvára kapitola jeho životnej púte, života skromného, pracovitého , ale aj zásadovitého človeka. Martin bol úžasný človek, bol príkladným manželom, otcom , starým otcom. Narodil sa 15. novembra 1942 v Lodne. rodičia Róbert a Agáta vychovali okrem neho ešte dve dcéry- Annu a Štefániu.

Vyučil sa za maliara v Kysuckom Novom Meste v ZVL , kde aj po vyučení 42 rokov pracoval až do svojho starobného dôchodku. Po smrti manželky Vilmy, ktorá veľmi mladá zomrela, sa druhý krát oženil s Helenou rod. Heltovou z Lodna. V harmonickom manželstve vychovali 3 synov- Vladimíra, Martina a Zdenka. Rodina sa rozrástla o nevesty- Ivetu, Boženu a Moniku. Tiež pribudli vnúčatá- Iveta, Dávid, Martin, Rebeka a Marek. Im bude starký chýbať najviac. Martin sa od svojich mladých rokov venoval veľkému koníčku , a to futbalu. V r. 1965 bol jedným zo zakladajúcich členov futbalu v našej obci. Vždy bol v mužstve vedený ako najlepší brankár. V r. 2007 až do svojej smrti bol aktívny ako klubový lekár, fotograf a veľký fanúšik. Nevynechal žiadny futbalový zápas. Autentické kroniky, či už z futbalu, obce, DHZ i kostola neostanú len pre nás, ale ostanú pre ďalšie generácie. Lodnianský futbalisti veria, že tam hore bude pokračovať vo svojej nedopísanej futbalovej kronike. Naše strelené góly budú patriť iba Vám Sváko, ako sme Vás prezývali. Ďalším jeho koníčkom bolo hasičstvo.

Od r. 1979 bol členom DHZ obce Lodno. Dosiahol hodnosť mladší technik, získal medailu za príkladnú prácu, za zásluhy. Bol vzorný požiarnik 3. stupňa, získal stužku za vernosť 40 rokov. a tiež mu bola udelená medaila pri príležitosti 100 rokov zemskej hasičskej jednoty, ale tú si už nestihol prevziať. Bol v nemocnici, ale dnes smu ju do truhly dali naši hasiči. Drahý Martin, dúfame, že miesto , kde sa odobrala tvoja duša bude miestom, kde budeš mať pokoj, bez bolesti a utrpenia. Zákerná nemoc dala zabrať Tebe aj tvojej celej rodine. Nadovšetko budeš chýbať manželke, o ktorú si sa staral , pomáhal jej, lebo aj ona je vážne chorá, ale chýbať budeš všetkým, kto bude fotiť, písať kroniku, robiť zdravotníka futbalistom, ale aj maľovať obrazy o našej obci. Bol si človek, ktorý nikdy nepovedal „nie“, či už ťa oslovili občania z našej obce vymaľovať rodinný dom alebo maľovať obrazy na steny. Tiež si maľoval aj v susedných obciach ako Ochodnici, Klubine, na Radôstke , na výstavách v Kysuckom kultúrnom stredisku Čadci a inde. Tvoje diela nám navždy ostanú pamäti, v našich obývačkách, spálňach a taktiež v našom kultúrnom dome, škole, škôlke, ale i v zahraničí. Bol si veľmi vitálny, pracovitý, ale krutá choroba skolí aj ten najkrajší kvet, či veľký strom. Budeš nám veľmi chýbať, nevieme, kto takého človek dokáže nahradiť? „Drahý Martin lúčim sa s Tebou v mene tvojej milovanej manželky, synov, neviest, vnúčat, v mene celej obce, futbalistov, hasičov susedov, kamarátov, v mene celých Kysúc. Ďakujeme za reprezentáciu obce, ďakujem za všetko. Srdce robí človeka, človekom a Martin ho mal vždy otvorené dokorán, otvorené pre všetkých. Netreba byť spisovateľom, či vedcom, aby ľudia povedali „Bol to dobrý človek“ „Dúfam, že si už v nebi a pozeráš sa na nás zhora, navždy Ťa milujeme- odkazujeme Ti zdola. Budeš žiť v našich srdciach dovtedy, kým tu budeme, počkaj tam na nás hore, určite sa raz stretneme!“ Odpočívaj v pokoji!